Kiara
Kiara je fenka podobná maltezákovi (keďže je bez PP, tak ju predsa nebudem nazývať že je to maltezák ;)) Narodila sa 1.5.2008 v mojej milovanej dedinke pri Michalovciach- Vinné. Prvýkrát som ju bola pozrieť, keď ešte bola maličká slepučnká a hluchučká :). Stalo sa to za zvláštnych okolností a to takých, že ako každý deň sme sa boli prechádzať po dedine s kamoškami a našli sme zatúlané šteňa nejakého čierno-hnedo-bieleho kríženca. Ako milovníčka psov som si ho pravdaže chcela veľmi nechať, lebo by som nezvládla pohľad na to ako ho nechávam takto opusteného a samého. Rodičia pravdaže nedovalili a tak kamoška navrhla či sa nechceme ísť pozrieť na šteniatko, ktoré sa narodilo jednej pani. A tak som prvýkrát uvidela Kiarinku. Vtedy som ani len netušila, že raz bude len a len moja. Každý deň čo sme boli vo Vinnom som chodila za mojou malou princeznou a presviedčala som rodičov. Našťastie mi aj sestra pomáhala a keď sa pridal aj ocko, mamka nemohla nič iné len súhlasiť. A tak sme sa hododli a zozačiatku sme si ju brávali len doobeda a poobede k sebe, keďže rodičia ešte nemali dovolenku a nechceli aby babka mala na krku nás aj malého psa. Ale vďaka takýmto návštevám nemala problém s prvom a ani už so žiadnou nocou v novom domove.
Kiara je pre mňa najúžasnejší pes na svete, nadovšetko ju ľúbim a nedala by som ju zanič na svete. I keď mi pravdaže niekedy robí zlosť, ale to k tomu patrí.
S Kiarou som začala chodiť na poslušnosť do Klubu poľovníckej kynológie a agilility, kde som sa dozvedela aj o tomto nádhernom športe- agility. Ale o nás a agility už nájdete článok TU.
Kiarinka je veľmi inteligentný, občas neposlušný psíčurik ;D, ktorý si už nás doma všetkých vycvičil, ale pravdaže vie, kde sú hranice a tie neprekračuje. Je veľmi vnímavá a dokáže si pospájať už naučené veci, čo sa prejavuje hlavne pri agility :)). Hoci má toľko kladných vlastností je tu jedna dosť závažná negatívna vlastnosť. Kedže vyrastala na dedine, kde neprichádzala do kontaktu s rôznymi psami a ľudmi a keďže som ešte nemala vedomosti o veľkej potrebe socializácie s týmito "tvormi" :D, tak jej to ostalo, čo sa prejavuje nedôverčivosťou k cudzím ľuďom, niekedy je to výhodou, keď sa jej niekto cudzí prihovára alebo ju láka tak si ho nevšíma, lenže so psami je to horšie... Na cudzích psov šteká a šteká a šteká. Hoci niekedy vyzerá až veľmi "zúrivo" NIKDY žiadneho nepokusala, "len" vyšteká. Teraz intenzívne pracujeme na odstránení tohto "zlozvyku" a už vidno prvé pokroky. Dokáže sa už v prítomnosti cudzieho psa sústrediť len na mňa a len mňa sledvať, už aj niekedy skúšame na voľno. Robí mi tým veľkú radosť, ale hlavne zľahšuje tým život nám obidvom :)).
